reklama

Bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny

Varím a keďže sa snažím o výrobok, ktorý by sa dal aj jesť , oči mi rýchlosťou akou miznú repelenty z pultov drogérii po období dažďov, prebehujú od prísad ku kuchárskej knihe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Už len malú chvíľku a je to hotové.

V tom sa zarazím. V byte je podozrivo ticho.

Ak túto vetu čítajú rodičia štvorročného Ferka alebo dvojročnej Aničky, vedia, a to aj bez najmenšieho vysvetlenia, čo to znamená.

No pre neznalých, radšej uvediem, že ak raz budete mať deti a po tomto článku si to nerozmyslíte, ticho neveští nič dobré. 

Vyslovím meno mojej dcéry a čakám na odozvu. Moje obavy sa s rastúcim tichom zhoršujú. Odhadzujem všetko čo mám v rukách a letím do detskej izby. Bleskovo prehľadávam očami priestor s cieľom čo najrýchlejšie nájsť nášho posledného a najmenšieho člena rodiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže medzi vecami, ktoré ležia na zemi sa nepokúšam kľučkovať, prerážam ich nohami a v tom mi niečo tak vrazí do nohy, že letím priestorom a čakám či dopadnem na bábiku, ktorá má bruško aspoň mäkké ako vankúšik alebo lego kocky. Hádajte, čo vyhralo?

Otváram oči a v snahe nevypustiť z úst slovník hodný vetrom ošľahaného námorníka, môj odtieň pleti dostáva bordový nádych.

Pomaly otváram oči.

Moja priateľka a milujúca matka jedného školopovinného a jedného „škôlkopovinného" dieťaťa, skonštatovala, že raz ich dá na adopciu alebo aspoň položí k smetiakom, s tým, že: „Veď hádam sa niekto zľutuje."

Vtedy som ani len netušila o čom hovorí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale dnes. Dnes to už viem.

Rýchlo odhadzujem kocky, pár kúskov puzzle a pre moju nohu „osudového" hojdacieho koníka a hľadám svoj „poklad" ďalej.

O chvíľu už prepadám panike. Hľadala som už vo všetkých jej obľúbených skrýšach, no bezzúšpešne. Čo keď sa jej niečo stalo a ja som už v duchu uvažovala na tými kontajnermi!

„Bibi, kde si? Maminka sa nehnevá."

Po tých najdlhších minútach môjho života malá pomaly sa chichúňajúc otvára zvnútra dvere rolldooru, špinavá od čokolády, ktorú si počas mojej neprítomnosti ukoristila v kuchyni. Samozrejme, čokoláda sa v pomernom množstve nachádza nielen v žalúdku mojej dcéry, ale i na mojom čiernom kabáte, stene rolldooru a celej jej tvári. Pomer ostatných častí voči žalúdku je 1:2 a mne sa chce plakať. Momentálne však neviem, či od šťastia alebo od zúfalstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„To máš za to, že jej všetko dovolíš."

Poznamená môj manžel, ktorý čerstvo okúpaný vyšiel práve zo sprchy a o slede udalostí ani len netuší. Inak by takúto poznámku vôbec nevypustil, vediac, čo by nasledovalo.

Lenže ...nevedel. Moja pokožka už druhý krát za posledných desať minút bordovie a naisto viem, že keby nemám nad hlavom sadrokartón, zajtra tam zo steny visí boxerské vrece.

Bleskovo prebehnem miestnosť rozmýšľajúc do čoho si kopnem. Stena (príliš sa mi páči farba), kôš na prádlo (príliš pohyblivý terč), zárubňa (príliš tvrdá), až nakoniec zočím jeho čerstvo oholené nohy.

Fajn, zabijem dve muchy jednou ranou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Au, do... , čo robíš?"

Iba sa usmejem. Malá k nemu pristúpi bližšie a kopne ho z celej sily. Inokedy by som ju naháňala po byte a žiadala, aby sa ockovi ospravedlnila, no dnes nie. Ooo, nie! Dnes si to vychutnám.

Muž sa v bolesti zohne a uterák obopínajúci jeho pás letí k zemi.

Malá stojac pri ňom sa zadíva na pýchu jeho mužnosti . Vidím, že kolieska v tej jej malej hlavičke pracujú na plné obrátky a s otázkou sa obracia na mňa.

„Mami a prečo má ocko hojdaciu „pišku"?"

Vypleštím oči v snahe nesmiať sa nad tak vážnou témou akou je mužnosť môjho manžela a snažím sa vysvetliť dcére, že hojdaciu „pišku" majú iba chlapi a my ženy tam nemáme nič navyše.

Nemyslela som síce, že prvú sexuálnu výchovu budem dávať dcére vo veku necelých troch rokov, ale necítila som rozpaky. Len som bola...prekvapená.

 A tak, rodičia, bdejte, lebo nepoznáte ani deň ani hodinu.

Marianna Slobodová

Marianna Slobodová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mením názor tak často, že pomaly predčím, čo do počtu, i ľudí, ktorí si menia ponožky raz za deň.A milujem. Svoj nový foťák, svoju dcérku a svojho muža. Tí poslední dvaja nie sú noví. No je úžasné, že ich mám. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu