Neviem kam idem,
neviem čo ma čaká,
istý je len môj strach z poznania.
Bola pre mňa pristará?
Dym sa valí údolím...
Smrť je blízko.
Čaká na dne bielej fľaše.
Tá hatí moju cestu osudom.
Bol ku mne krutý?
Za ten krátky život smrteľníka, čo som prežil.
Rozhodni!
Bol. Zaznie v diali vítaný šepot, pristarý.
Čistí provu rukou chabou,
plnou rýh a nechcených čiar.
Modré oči slepé láskou,
nemajú už studňu plnú chmár.
Nezradím jej náruč nedočkavú.
Skočím na tú bielu pláň.
Topím sa a verím, že ma chytí.
Moja biela, stará laň.
Ona jediná je istá.
Istá ako smrť sama.
Možno len strach jej nedovolí.
Plaviť sa, na to treba odvahu.
Skok je ľahký, čistý.
Netreba na to žiadnu námahu.
Ja ľadovou rukou pohana ženiem sa vpred.
Vpred za bytím? Nie.
Zradím blízkych, vymením ich za istotu viery lode poznania.